Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


2 EIA Prerokovanie správy s verejnosťou a závery z prerokovania

2. 10. 2008

3.   Prerokovanie správy s verejnosťou a závery z prerokovania

           Verejné prerokovanie správy o hodnotení sa vykonalo pre mestskú časť Bratislava Petržalka 14. 2. 2006 a pre mestskú časť Bratislava - Staré Mesto 15. 2. 2006. Verejné prerokovanie správy o hodnotení podľa § 17 zákona zorganizoval navrhovateľ v spolupráci s dotknutými mestskými časťami. Verejné prerokovanie bolo riadne oznámené a informácia bola zverejnené i v miestnej tlači.

           Na verejných prerokovaniach v obidvoch mestských častiach boli primátorom mesta, námestníkom primátora, pracovníkom ODP magistrátu, pracovníčkou OÚP magistrátu, starostkou mestskej časti Petržalka, starostom mestskej časti Staré mesto a hlavným projektantom podané základné informácie o zámere. Spracovateľ správy informoval o procese posudzovania a výsledkoch environmentálneho hodnotenia. Na verejných prerokovaniach odzneli rôzne otázky a pripomienky, uvádzame len tie, ktoré sa dotýkajú navrhovanej činnosti:

Mestská časť  Bratislava - Petržalka

·     prepojenie ostatných častí Petržalky k trase električky  a či segregácia dopravy nerozdelí  Petržalku na 2 časti;

·     podporujú riešenie - po 30. rokoch je snaha  realizovať reálny projekt, súčasná dopravná situácia v Petržalke nie je dobrá - dopravné nehody a zápchy, Petržalka potrebuje mestotvorné prvky;

·     prečo nebola otázka rýchlosti a bezpečnosti  medzi kritériami;

·     integrácia s VÚC;

·     čo znamená dočasné zaústenie do Štúrovej;

·     rekonštrukcia  Starého mostu a náklady s tým spojené;

·     možnosť napojenia na Košickú ulicu;

·     vyjadrenie podpory k zatrávneniu;

·     rozoberali sa otázky rozchodu vozidla 1000 mm (prečo nie 1435 mm);

·     vyjasnenia množstvá  prepravených cestujúcich v špičke - Európska norma je 4 osoby/ m2;

·     argumenty proti realizácii projektu (hlučné električky, vysoké náklady);

·     preferencia koľajovej dopravy; otázkou je - kedy začneme s realizáciou tohto systému;

·     čo je všetko zahrnuté v nákladoch stavby;

·     boli kritizované nedostatky projektu (trasa mimo obytnej zóny, premostenia, rozchod koľajníc, vysoké náklady);

·     námety na lokalizáciu zastávok a rýchlostnú podzemnú komunikáciu;

·     vytvorenie viac pracovných príležitosti v Petržalke aby sa ľudia nemuseli presúvať na druhú stranu;

·     bolo spochybnené multikriteriálne hodnotenie (kritéria súvisiace s hlukom) nakoľko sa hodnotila hluková situácia bez zástavby;

·     električka má byť na teréne a bez protihlukových bariér;

·     padla požiadavka dokladovať v médiách údaje a príklady zo zahraničia.

           Každá otázka, námet pripomienky boli zodpovedané kompetentnými osobami (primátor, námestník primátora, pracovník ODP magistrátu, starostka mestskej časti Petržalka, projektant a zodpovedný riešiteľ správy o hodnotení). Verejné prerokovanie prebehlo bezkonfliktne a kultivovane.

V diskusii vystúpilo 23 občanov. Z diskusie vyplynulo, že 1 občan je proti výstavbe, za výstavbu 5 občanov, 2 občania preferovali polozapustený variant. Jeden občan navrhoval povrchový variant a jeden občan podzemné riešenie. Ostatní diskutujúci sa k variantnosti nevyjadrili, ani zo záveru verejného prerokovania nevyplynula preferencia variantov, výstavby alebo ponechania súčasného stavu.

           Záznam z verejného prerokovania bol spracovaný, potvrdený dotknutou mestskou časťou Petržalka  a do dvoch týždňov doručený MŽP SR.

Mestská časť Bratislava - Staré Mesto

·     podporujú riešenie, pripomienky k hustote zastávok medzi Šafárikovým nám. a Bosákovou, odporúčajú menej liniek s viac vozidlami;

·     mesto v súčasnosti nevie zabezpečiť kvalitnú dopravu, zadĺženie mesta na nekompatibilné riešenie a kvôli Petržalke, nesúhlas s výstavbou, zvýšenie cestovného;

·     žiadosť o vytvorenie obvodového parku;

·     ťažká výmena podvozku pri prechode na rozchod vozidla 1435 mm;

·     poukázanie na to, že Petržalka je tretie najväčšie mesto na Slovensku a jednoznačne potrebuje električku, preferencia estakádneho variantu;

·     konštatácia, že autor správy o hodnotení nesprávne vníma nulový stav - tento sa nemá chápať ako súčasný stav;

·     trasa liniek nemá byť virtuálna ale reálna;

·     pri spracovaní správy o hodnotení, a tým aj v kritériách pre multikriteriálne hodnotenie, chýba odborník a tým aj vyhodnotenie krízových situácií;

·     či táto stavba bude hodnotená dvojstupňovo, stavba nemá variantné riešenia;

·     bola zdôrazňovaná bezpečnosť dopravy, aby chodci mohli priečne prechádzať cez trať;

·     žiadosť o porovnanie 10 cca rovnako veľkých miest;

·     spochybnenie zeleného pásu, správa má nedostatky „biele miesta“;

·     prečo sa neuvažuje aj s T-busmi;

·     eliminácia hluku otočnými podvozkami, podpora povrchového variantu;

·     okolie Chorvátskeho ramena je priestor pre vychádzky, bežcov, mamičky s kočíkmi, preferencia estakádneho riešenia.

           Každá otázka, námet pripomienky boli zodpovedané kompetentnými osobami (primátor, námestník primátora, pracovník ODP magistrátu, starosta mestskej časti Staré Mesto projektant a zodpovedný riešiteľ správy o hodnotení). Verejné prerokovanie prebehlo bezkonfliktne a kultivovane.

V diskusii vystúpilo 14 občanov. Z diskusie vyplynulo, že 1 občan je proti výstavbe NS MHD, za výstavbu 7 občanov, 4 občania preferovali estakádny variant. Dvaja občania navrhovali povrchový variant. Ostatní diskutujúci sa k variantnosti nevyjadrili, ani zo záveru verejného prerokovania nevyplynula preferencia variantov, výstavby alebo ponechania súčasného stavu.

           Záznam z verejného prerokovania bol spracovaný, potvrdený dotknutou mestskou časťou Staré Mesto a do dvoch týždňov doručený MŽP SR.

 

4. Ostatné závažné stanoviská, pripomienky a odborné  posudky k správe o hodnotení

Odborný posudok a návrh záverečného stanoviska

Odborný posudok a návrh záverečného stanoviska vypracovala podľa ustanovení § 19, odsek 4 a 5 zákona RNDr. Anna Groidlová, Sireco, s. r. o.,  Bratislava, zapísaná v zozname odborne spôsobilých právnických osôb na posudzovanie činnosti na životné prostredie podľa vyhlášky MŽP SR č.52/1995 Z. z. o zozname odborne spôsobilých osôb na posudzovanie vplyvov na životné prostredie a § 42 zákona NR SR č.127/1994 Z. z. pod číslom 6/95-OPV.

V posudku sa uvádza, že dokumentácia je v časti technické a technologické riešenie spracovaná len na úrovni urbanistických podkladov. Jednotlivé kapitoly charakteristiky súčasného stavu životného prostredia sú spracované vyčerpávajúco, na dobrej úrovni.  Eliminácia a minimalizácia identifikovaných negatívnych vplyvov je technicky a ekonomicky realizovateľná. Vcelku možno správu o hodnotení považovať za akceptovateľnú a je možné využiť výsledky analyzovaných problémov ako podklad pre pokračovanie v projektovej príprave a rozhodovacom procese. Správa o hodnotení dostatočne preukazuje, že realizácia NS MHD v navrhovanej lokalite je v podstatnej miere v súlade s platnými normami a kritériami trvalej udržateľnosti a environmentálnej únosnosti. Predložená správa o hodnotení spĺňa požiadavky zákona a preukazuje potencionálne pozitívne a negatívne vplyvy realizácie hodnotenej činnosti dostatočne na to, aby na jej základe bolo možné rozhodnúť o realizácii navrhovanej činnosti.

Výhrady sú uvedené najmä k výberu hodnotiacich kritérií pre multikriteriálne hodnotenie.

V posudku sa odporúča vydať kladné stanovisko na variant 2 -  povrchový so stanovením podmienok technického dopracovania ako aj podmienok uvedených v návrhu opatrení. Vydanie kladného stanoviska a realizáciu povrchového variantu  sa v posudku navrhuje z nasledovných dôvodov:

·     k predmetnému územiu je vydaných 14 ÚPD (od r.1976), územie je 32 rokov rezervované pre mestskú dopravu. Takýto stav je neúnosný pre využitie územia.

·     jednoduchý spôsob výstavby električkovej trate na povrchu oproti ďalším navrhovaným,

·     investične najvýhodnejšie riešenie,

·     minimálny rozsah zemných prác,

·     otvára možnosti urbanizácie okolitého priestoru,

·     najmenej náročný zásah do existujúcich inžinierskych sietí,

·     technickými riešeniami sa dá vylúčiť alebo maximálne minimalizovať budovanie mostných objektov na priečnych prepojeniach, čím sa obmedzí budovanie bariér.

·     vybranými technickými parametrami (typ vozidla, uloženie koľají, použité materiály) sa dá obmedziť hluk , čím sa značne zníži budovanie protihlukových stien,

·     obmedzí sa rozsah výrubu drevín tým, že sa nebudú stavať priečne cestné križovania a oporné múry.

Vlastníci bytových a nebytových priestorov na Rovniakovej ulici č.14 v Bratislave - Petržalke a Bratislavské regionálne ochranárske združenie, Godrova 3/b Bratislava (IČO 317 718 15) , (list  zo dňa 9. 3. 2006)

Zaslali 19 stranové stanovisko, v ktorom sa uvádza najmä, že:

·     Investičný zámer mení princíp z nosného systému na električku.

·     Nejasnosť typu električiek a neexistencia technických noriem pre takýto typ  dopravného spojenia v SR.

·     Použitie nekomparatívnych ukazovateľov pre jednotlivé obdobia.

·     Riešenie je iba dočasné a ekologicky nie najvhodnejšie. Dočasná pozemná pouličná električka nezodpovedá technickým parametrom ani ekologickej únosnosti a predstavuje značné investičné náklady, ktoré sú z hľadiska zámeru vybudovať NS v podstate zbytočné.

·     Nárast špičkových intenzít je možné zvládnuť autobusovou dopravou.

·     Nie sú uvažované náklady na predpokladanú rekonštrukciu Starého mosta.

·     Nie je prehodnotené riešenie križovatky Šafárikovo námestie z hľadiska kapacity v špičke vzhľadom na dĺžku súprav.

·     Riešenie nulového stavu je potrebné riešiť s použitím optimalizačných metód sieťovej analýzy s výberom optimálneho variantu na základe kvalifikovaných vstupných podkladov.

·     Najvhodnejšie riešenie budovania NS v cieľovom stave je bez dočasnej etapy riešenia pozemnej električky.

·     Oddiaľovaním výstavby NS ako rýchlodráhy bude spôsobovať nárast investičných nákladov.

·     Takto modifikovaný investičný zámer nie je možné chápať ako nosný systém, ba ani ako jeho prvú fázu, jedná sa len o predĺženie existujúcej električkovej siete MHD.

·     Ako najvhodnejší považujú povrchový variant, nezdieľajú názor spracovateľa investičného zámeru s intenzívnou výstavbou v okolí električkovej trate.

·     Pre komunikáciu „B“ (Jantárová cesta) navrhujú nasledovné riešenie: v úseku od Starého mosta po Vlastenecké nám. opraviť Jantárovú cestu, opraviť a upraviť Jantárovú cestu od Janíkovho dvora po Kutlíkovú ulicu, vybudovať nadjazd na Kutlíkovej. Na prepojenie uzla Kutlíkova a Vlastenecké nám. použiť existujúcu trasu Starhradskej a Kutlíkovej, ktoré poskytujú dostatočnú kapacitu.

·     Venujú sa finančným nákladom na jednotlivé varianty a vyslovujú pochybnosti o schopnosti mesta financovať projekt vo vlastnej réžii. Navrhujú zainteresovať štát a Európsku úniu.

·     Navrhujú spojiť stavbu s revitalizáciou Chorvátskeho ramena a eliminovať monotónnosť urbanizovanej krajiny využitím existujúcich priestorov na terasách.

·     Akým spôsobom je garantovaný spôsob nakladania s odpadmi.

·     Konštatujú, že dopravná prognóza má viaceré nedostatky: nárast špičkových intenzít vo výhľade rokov 2010 a 2020 je malý, zosúladiť projekt Železničnej spoločnosti (železničný typ pod povrchom) s využitím železničnej infraštruktúry, ostatné pripomienky sa opakujú.

·     Problém hlukových emisií pri použitej technológií podvozkov električiek. Žiadajú záväzne zaviazať použitie otočných podvozkov električiek a kompenzačné opatrenia v podobe výmeny okien a výstavby protihlukových stien, ktoré nebudú narúšať estetický vzhľad.

·     Konštatujú, že narušenie pohody a kvality života bude aj počas výstavby a žiadajú kompenzačné opatrenia v podobe sadových úprav, zabezpečenia protihlukových bariér, podchodov a nadchodov v zaužívaných trasách už pri stavbe trate. Požadujú dopracovanie vplyvov na všetky kvalitatívne prvky života, materiál sa zaoberá len bezpečnosťou prechádzania koridoru trate, nenavrhuje žiadne opatrenia.

·     Navrhujú  križovanie Chorvátskeho ramena vyriešiť technicky tak, aby zostala športovo-rekreačná funkcia zachovaná.

·     V rámci opatrení nesúhlasia s riešením protihlukovej bariéry zástavbou.

·     Pri  meraní hluku žiadajú spolupracovať s výborom vlastníkov.

·     Konštatujú, že navrhované riešenie nie je v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou.

·     Navrhujú prehodnotiť kritéria váh a hodnotenie variantov, konštatujú, že určenie váh bolo účelové.

·     Absentuje vypracovanie a následná implementácia krízového manažmentu pre túto trať.

·     V „Stanovisku" k správe o hodnotení (bod 4) sú stručne zopakované vyššie uvedené pripomienky a požiadavky. Okrem nich ešte navrhujú, aby počas výstavby boli používané len moderné strojové a vozidlové vybavenia, korbovú časť nákladných áut požadujú prekryť plachtou zamedzujúcou prašnosť a znečisťovanie životného prostredia. V prípade realizácie estakádového variantu navrhujú piliere obsadiť plazivými rastlinami a kríkmi. Povrchový variant je iný ako bol prezentovaný v investičnom zámere. Žiadajú prehodnotiť územnoplánovaciu dokumentáciu.

·     Ďalšie požiadavky (bod 5.2) sú architektonicko-urbanistického riešenia: zmena celkovej koncepcie urbanizácie centrálnej rozvojovej osi, prepojenie na Petržalské korzo.

·     Podrobný rozpis revitalizácie Chorvátskeho ramena.

·     Kompenzačné opatrenia pre obyvateľov priľahlých domov - je to zhrnutie už vyššie popísaných požiadaviek.

·     Bod 6 stanoviska  predstavuje alternatívne riešenie dopravy Bratislavy.

DIC -  Spoločnosť pre projektovanie a konzultácie pri dopravných stavbách, dopravnom plánovaní a inžinierstve, Bratislava s. r. o. Koceľova 15, 821 08 Bratislava, podpísaný  Ing. Dr. Milan Skyva, aut. stavebný inžinier (list č. 61/2006, zo dňa 7. 3. 2006)

vo svojom stanovisku konštatuje, že predložená správa o hodnotení je spracovaná pomerne podrobne. Konateľ firmy bol jedným z odborníkov, ktorí predložili zodpovedným inštitúciám názory na riešenie trasovania električky vo forme „MEMORANDA“, z ktorého je v stanovisku citovaných 11 bodov. Predkladá tieto záverečné odporúčania:

·     Nevyhnutne spracovať novú prognózu dopravy, ktorá bude zohľadňovať trendy vývoja dopravy z ostatných rokov.

·     V prognóze zohľadniť prudký rozvoj pracovných príležitosti v Petržalke, ako aj ostatných aktivít mimo bývania - znižovanie dopravných nárokov na prepravu cez Dunaj.

·     Pripravovať novú električkovú radiálu z rozchodom 1000 mm ako definitívnu stavbu vedenú na povrchu s úrovňovými križovatkami. Električková radiála na povrchu (bez zbytočných mimoúrovňových križovatiek a estakád) bude lacnejšia, rýchlejšie realizovateľnejšia a vhodnejšie zapadne do urbánneho priestoru v Petržalke. Električková radiála s dostatočným zabezpečovacím riadením je dopravne bezpečná a dostatočne kapacitná, najmä pre električkovú dopravu.

·     Získané ekonomické prostriedky zo zlacnenia výstavby električkovej radiály v Petržalke použiť do rozvoja a technickej podpory ostatnej siete električkových tratí v meste, aby sa v budúcnosti električková trakcia MHD mohla stať v Bratislave skutočným a reálnym nosným koľajovým  systémom MHD.

Prof. Ing. arch. Bohumil Kováč, PhD., (list zo dňa 12. 3. 2006)

je tiež jedným zo signatárov „MEMORANDA“, kde cituje 11 bodov memoranda.  Odporúča:

·     Preferovať povrchový variant v 1. etape ako električkový s minimalizáciou mimoúrovňových krížení, s perspektívou možnosti prestavby na rýchlodražný systém.

·     Rozchod 1000 mm je použitý na niektorých rýchlodražných systémoch v zahraničí. Možné je však založiť aj duálny rozchod v Petržalke a min. v 1. etape v úseku Štúrova, Mostová - tento systém umožní postupné nasadzovanie nových nízkopodlažných vozidiel pri súčasnej prevádzke postupne dožívajúceho vozového parku.

·     Považuje za chybu zadania, že z komunikačného profilu koridoru „B“ sa projektuje len koľajová časť. Je potrebné riešiť aj súbežné komunikácie v kompletnom profile (chodníky, zelené pásy, cyklotrasa, komunikácia, koľajová trať).

·     Pozornosť venovať komplexnému dizajnu riešenia, vrátane požiadaviek na bezbariérovosť.

·     Nerealizovať žiadne protihlukové steny, územie ešte očakáva výstavba vybavenosti, ktorá bude eliminovať dopady hluku na obytné domy.

·     Odporúča zvážiť namiesto rekonštrukcie mosta výstavbu nového.

Doc. Ing. Dušan Habarda, CSc., Smolenícka 2, 851 05 Bratislava, (list zo dňa 5. 3. 2006)            

uvádza, že zmena koľajového rozchodu z 1000 mm na 1435  nie je len otázka koľajových tratí, ale aj podvozkov daných električiek, koľajových krížení a výhybiek, montážnych kanálov a pod. Jedná sa o značné finančné náklady, v správe o hodnotení nebola predložená kalkulácia. Takéto zmeny rozchodu neriešia ani bohaté krajiny.

Odporúča so všetkou zodpovednosťou, vážnosťou a sústredenosťou pokračovať v príprave projektov, v projektovaní a zabezpečení finančných prostriedkov.

Rozšíriť koľajovú dopravu do Petržalky s napojením na stávajúci koľajový systém v Bratislave je jediné správne riešenie.

Ing.  Ivan Minár, Mlynarovičova 8, 851 03 Bratislava, (list zo dňa 5. 3. 2006)

upozorňuje, že:

·     Navrhovaný „nosný systém“ nespĺňa parametre prepravy väčšinovej časti Bratislavy.

·     V súčasnosti predkladaný polozapustený variant je v rozpore s uznesením mestského zastupiteľstva, kde bol tento variant navrhovaný v otvorenej jame.

·     Nie je uvedený typ vozidla, ktorému by sa malo prispôsobiť technické riešenie 1. stavby.

·     Nie je známa koncepcia konečného riešenia nosného systému.

·     Električky vyrábané pre prevádzku na povrchových tratiach nebudú vyhovovať prevádzke v cieľovom stave, tzn. nebude požadovaná úroveň požiarnej bezpečnosti, vetranie, klimatizácia a pod.

·     V dokumentácii nie je uvedené ako bude vozidlo napájané, dĺžka prepravných vozidiel a prípadné úpravy na existujúcich tratiach,  počet prepravovaných ľudí na 1 m2.  Taktiež sa uvádza, že kapacita rýchlodráhy je naplnená hneď po uvedení do prevádzky. Prečo sa nepočíta s výhľadom.

·     Čo bude s úsekom estakády (Jungmanova - Bosákova), keď sa budúcou trasou pôjde do tunela.

·     Navrhovaná rýchlosť 80 km/hod. je z hľadiska bezpečnosti nejasná.

·     Upozorňuje na zahltenosť križovatky Šafárikovo nám.

·     Neodporúča realizovať takýto variant.

Ing. Peter Guttman, Romanova 12, 851 02 Bratislava, (list zo dňa 6. 3. 2006)

upozorňuje, že názov zámeru nezodpovedá skutočnosti, jedná sa len o vybudovanie novej električkovej trate do Petržalky.

Nesúhlasí ani z jedným navrhovaným variantom.

Zámer obsahuje veľa nejasností a z hľadiska dopravného veľa zlých riešení.

Upozorňuje na uznesenie MZ hl. m. Bratislavy zo dňa 15. 2. 2006, kde sa odporúča nerealizovať stavbu nosného dopravného systému dočasným riešením.

PhDr. Lýdia Sedláčková, Topoľčianska 16, 851 05 Bratislava, (list zo dňa 10. 3. 2006)

predkladá tieto námietky:

·     Zvýšenie hlučnosti si vyžiada plastové okná a klimatizáciu v bytovej zástavbe, pričom sa v nákladoch s touto skutočnosťou nepočíta. Dôjde k zníženiu kvality bývania.

·     Negatívny zásah do Chorvátskeho ramena.

·     Električkovú trať bude môcť využívať  iba malá časť Petržalky, cca na úrovni dnešnej autobusovej linky č.95, teda neprinesie výrazné zlepšenie dopravy. Nezníži sa ani používanie osobnej dopravy.

·     V nákladoch nie je zahrnutá rekonštrukcia Starého mostu a možno očakávať, že trať skončí pred mostom.

Ing. Milan Mušák, Medveďovej 5, 851 04 Bratislava, (list zo dňa 14. 3. 2006)

·     Návrh riešenia považuje za nereálny. Konštatuje, že je to skrytý tlak na otvorenie stavebnej uzávery okolo zaujímavých pozemkov, ktoré sa dajú ešte za dobrú cenu kúpiť.

·     Navrhuje, aby sa na riešenie vypísala verejná súťaž s vyhodnotením prvých troch - štyroch variant, aby bolo z čoho vyberať, čo sa týka smerovania a následnej prípravy.

·     V správe o hodnotení neboli posudzované negatívne dopady na dopravu zo širšieho rámca životného prostredia.

·     Neadekvátne odhady nákladov na rekonštrukciu Starého mosta, predpokladá zvýšenie o 50 - 100 %.

·     Územný plán doteraz nepočítal s uzavretím Starého mosta pre individuálnu dopravu.

·     Vychádzalo sa zo starých prieskumov dopravy, keď Petržalka ešte bola „nocľahárňou“.

·     Dáva do pozornosti predstavený nosný systém, ktorý predložila železnica. Považuje to za solídne riešenie a aj s ďalšími nadväznosťami.

Ing. Vladimír Dulla, Majerníkova 50, 841 05 Bratislava, (list zo dňa 11. 3. 2006)

Predložené stanovisko sa dotýka hlavne dodržanie jednotlivých paragrafov zákona prostredie, identifikácií vplyvov a multikriteriálnemu hodnoteniu:

·     Variantné riešenie by malo zahŕňať celý zámer.

·     Líniové stavby ba sa mali posudzovať v dvoch etapách, chýba výber optimálneho koridoru líniovej stavby.

·     Chýba popis kritérií dopravného režimu a nie je uvedené presmerovanie dopravy počas rekonštrukcie Starého mosta.

·     Nie je venovaná pozornosť vplyvu prekládok IS.

·     Použitie starých nerelevantných údajov o doprave (roky 1994 a 1995). Chýbajú údaje o prepravených osobách a využití dopravnej kapacity v priebehu dňa a roka.

·     Vykázaná dopravná potreba   je nižšia ako vykázaný evidenčný stav.

·     Údaje o normálnej obsadenosti  sediaci + 6 stojacích na m2 predstavuje 50 % nárast využitia plochy, čo určite neprispeje k vyššiemu komfortu cestovania.

·     Charakterizovaný nulový stav nezodpovedá skutočnosti.

·     Prečo nebola spracovaná modelová štúdia hluku pre výstavbu. Popisuje situáciu, keď budú všetky linky premávať po Štúrovej a akým počtom vozidiel električiek je možné uvažovať, aby na Štúrovej nebolo prekročené prípustné hlukové zaťaženie.

·     V správe o hodnotení nie sú uvedené kritériá prijateľnosti pre sociálno-ekonomickú prijateľnosť. Predĺženie doby cestovania, zvýšenie nákladov na cestovné lístky (nebude stačiť jeden), spotreba času, použitie doplnkovej autobusovej dopravy, ktorá dnes neexistuje sa zníži prijateľnosť sociálno-ekonomickej efektívnosti.

·     Urbanizácia okolia trate nie je súčasťou predloženého zámeru, a preto je pre hodnotenie vplyvov irelevantná.

·     Upozornil na nesúlad údajov o intervale prepravy.

·     Vplyvy na dopravu sa vzťahujú len k Petržalke, ale NS MHD sa dotýka aj iných mestských častí.

·     Nesúhlasí s uvedením priestorovej syntézy pozitívnych vplyvov činnosti.

·     Podrobne sa zaoberá tvorbou súboru kritérií a určenia ich dôležitosti pre výber optimálneho variantu. Upozornil, že pri porovnaní variantov sa ekonomické vplyvy započítavali duplicitne.

·     Verejné prerokovanie správy nesplnilo svoj účel, ako hlavný problém sa riešil rozchod koľajníc a súvisiaci podvozok a na otázky zostalo málo času. Moderátor svojvoľne rozhodol o skončení verejného prerokovania. Po krátkom čase oznámil počet otázok (3), ktoré ešte môže verejnosť predložiť, čím došlo k porušeniu zákona, tzn. obec nezabezpečila riadny výkon práva na verejné prerokovanie správy v jej celom rozsahu.

·     Je presvedčený, že predložený zámer i správa o hodnotení má nedostatky, ktoré v súhrne nedovoľujú dosiahnuť cieľ posudzovania podľa zákona.

Peter Rakšányi, PhD, Vigľašská 6, 851 06 Bratislava, (list zo dňa10. 3. 2006)

k  zámeru má tieto výhrady:

·     Zámer vychádza zo starých dopravno-inžinierskych podkladov.

·     Nie je jasné, akí obyvatelia budú postihnutí, prípadne zvýhodnený navrhovaným riešením.

·     Najbližšie bývajúci obyvatelia k trase budú mať k zástavkám min. 100 m ďaleko, čo sa javí ako nepostačujúca obslužnosť.

·     Výpočet hlukovej situácie v koridore električky je iluzórny, neuvažuje so zástavbou. Rovnaké konštatovanie sa vzťahuje aj na dopady emisií škodlivín z dopravy.

·     Vizualizácia zámeru električkovej trate v koridore „B" je rovnako iluzórna až zavádzajúca (kúpalisko, trávniky pre psov).

·     V multikriteriálnom hodnotení variantov boli použité prevažne kritériá, vhodné pre stavby v regióne a nie pre mestské prostredie.

·     Nie je jasné, ako bude funkčne naplnený priestor „B" okolo električky, ako zásadná ponuka vysokej kvality verejných priestorov.

·     Odporúča MŽP SR: prerušiť proces posudzovania, nariadiť predkladateľovi aby doplnil aspoň jeden plnohodnotný variant, z ktorého bude jasná funkcia budúcej komunikácie a funkcie priestoru, opätovné porovnanie všetkých variantov použitím kritérií vhodných pre hodnotenie interakcie dopravných stavieb s mestským prostredím.

·     K stanovisku  je priložené MEMORANDUM.

Samospráva Ľubovianska 1 (48 bytov), 851 07 Bratislava, Ing. Anna Kovárová, (list zo dňa 12. 3. 2006)

k predloženej správe mali tie  isté  pripomienky ako Ing. Vladimír Dulla.

Petržalka City, s. r. o., Panenská 24,811 03 Bratislava a  Prof. Ing. Arch. Tibor Alexy, DrSc., (list zo dňa 13. 3. 2006)

vo svojom stanovisku žiadajú:

·     Doplniť do všetkých posudzovaných variantov komunikáciu Jantárová cesta.

·     Doplniť a posúdiť povrchový variant úrovňovými križovatkami, resp. dopracovať a posúdiť variant č. 2 o alternatívu povrchového riešenia bez vertikálnej segregácie dopravy v jednotlivých úsekoch NS MHD.

·     Žiadajú posunúť zástavku Háje sever južným smerom, resp. zriadiť novú zástavku v strede vzdialenosti medzi zástavkami Háje sever a Háje juh.

·     Tvrdia, že predložené varianty nie sú úplné a neboli vyčerpané všetky možnosti ich optimalizovania.

K stanovisku je priložené expertné posúdenie potenciálu územia nosnej severojužnej osi mestskej časti Petržalka, ktoré spracoval Prof. Ing. arch. Tibor Alexy, DrSc.                            

Ing. Roman Hofbauer CSc., (list zo dňa 28. 2. 2006)

Pripomienky sa týkajú úpravy Starého mosta pre využitie električky, automobilovej premávky, pohybu chodcov ako aj zabezpečenie plavebného gabaritu.

Ing. Vorlíček Štefan, Romanova 33, 851 01 Bratislava, (list zo dňa 1. 3. 2006)

·     Navrhuje pri prechode RD cez Chorvátske rameno zriadiť ďalšiu zástavku RD, ktorá by bola prístupná z oboch lokalít (Lúky sever a Háje juh).

·     Do ďalšieho stupňa projektovej dokumentácie zahrnúť možnosť dobudovania cestnej komunikácie „Jantárová cesta“ a to v úseku od Námestia Hraničiarov paralelne s RD až po jej napojenie na 2. časť Jantárovej cesty pri Pajštúnskej ulici.

·     Námietka segregácie Petržalky na západ a východ neobstojí, lebo aj tak je už daná existenciou Chorvátskeho ramena, popri ktorom vedie trasa RD.

Výbor vlastníkov bytových a nebytových priestorov Rovniankova 14 Bratislava, (list zo dňa 20.1. 2006)

žiada o priznanie postavenia účastníka konaní podľa ustanovení zákona NR SR č.127/1994 Z. z. vo veci „Nosný systém MHD, prevádzkový úsek Janíkov Dvor - Šafárikovo námestie".

Vlastníci bytových a nebytových priestorov Rovniankova 14 Bratislava, (list zo dňa 29.3.2006)

Doplňujúca žiadosť o priznanie postavenia účastníka konaní podľa ustanovení zákona NR SR č.127/1994 Z. z. vo veci „Nosný systém MHD, prevádzkový úsek Janíkov Dvor - Šafárikovo námestie".

 

 

 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.