Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


KONFRONTÁCIE - Úvodník

1. 10. 2008

ARCH 7-8 / 2008 | KONFRONTÁCIE - Úvodník

Nevedno, či bolo načasovanie verejnej ankety na výber podoby nového Starého mosta cez Dunaj šikovným ťahom magistrátu (cez uhorkovú sezónu sa všeličo prepečie) alebo len náhodou. Faktom však je, že zverejnenie návrhov mosta celkom slušne rozbúrilo pokľudné letné vody bratislavskej verejnej mienky. Internetové hlasovanie o výbere jednej z troch „alternatív“ toho istého autora pobúrilo najprv niekoľkých architektov. Neskôr svoje odmietavé stanovisko oficiálne prezentovala aj SKA, zatiaľ čo hlavný architekt Bratislavy a súčasne aj prezident SAS balansoval medzi Scylou a Charibdou svojich dvoch funkcií. Na konci júla zvolal bratislavský vicepreztident SAS stretnutie na pôde spolku, na ktorom M. Maťaščík, autor návrhu mosta, predstavil svoje projekty. Ako najpodstatnejšie kritériá pre úvahy o moste predostrel napríklad „túžbu Povodia Dunaja vyriešiť problém plavby“, želanie cestárov „zachovať automobilovú dopravu na moste“ či dosiahnuť „komfort majstra električkára“. Historická hodnota mosta sa v jeho interpretácii zmenila na „nostalgiu Bratislavčanov“, ktorú by malo uspokojiť „preloženie Starého mosta na umelé dunajské rameno v Petržalke“. Problematickú situáciu, ktorú návrh mosta vytvára na Šafárikovom námestí, projektant odľahčil ubezpečením „nič sa nezbúra, len sa prisype“. Emotívna diskusia, ktorá sa po tomto vystúpení strhla, odhalila hlboké nedostatky zámeru výstavby nového mosta cez Dunaj, ktorý sa eufemisticky nazýva rekonštrukciou. Prítomní dokázali nabúrať takmer každý zo zdanlivo nepriestrelných argumentov návrhu. Ukázalo sa, že väčšina okolností, ktoré determinovali návrh, sú v skutočnosti premennými, ktoré projektant a primátor mesta šikovne interpretujú ako konštanty.
Nebývalo ostré vystúpenie architektov nakoniec viedlo začiatkom augusta k stretnutiu primátora s predsedom SKA, na ktorom primátor prisľúbil riešiť návrh mosta verejnou medzinárodnou architektonickou súťažou. Aké budú jej podmienky však nikto netuší. Aktuálne vyjadrenia primátora, podľa ktorých bude doterajší projekt jedným zo súťažiacich, neveštia nič dobré a ubezpečenie, že jej výsledkom môže byť „ešte lepšie architektonické riešenie Starého mosta“, je dokonca ešte znepokojujúcejšie. Najmä v kontexte aktuálneho diania na Bratislavskom hrade, ktorý, zdá sa, tiež čaká „ešte lepšie architektonické riešenie“. Fakt, že Starý most sa v priebehu sľubovanej súťaže môže stať národnou kultúrnou pamiatkou (návrh na zápis je od júla na MK SR), primátor do svojich úvah očividne zabudol integrovať. Nieto divu, veď podľa neho most nie je dominantou mesta ale technickou stavbou. Ešte šťastie, že o pamiatkových hodnotách už pekných pár desiatok rokov rozhoduje niekto iný.
Celé dianie okolo Starého mosta trochu pripomína situáciu, ktorej musel v prvej polovici 20. storočia čeliť Bratislavský hrad, resp. jeho ruina. Ani tá sa príliš nepozdávala vtedajším predstaviteľom mesta. Vyžadovala neustále investície a jej využitie bolo pritom problematické. Ako najracionálnejšie sa aj vtedajším technokratom ponúkalo jej odstránenie a nahradenie novostavbou, napr. univerzitnej štvrte. Aj vtedy sa po zverejnení tohto zámeru strhla verejná diskusia a historici a pamiatkári začali upozorňovať na výnimočné hodnoty tejto „zrúcaniny“. Diskusia zabrala a ruina si na pár rokov vydýchla. Roku 1941 však prišiel ďalší útok v podobe verejnej medzinárodnej architektonickej súťaže (sic!) na výstavbu univerzitnej štvrte na hradnom kopci. Súťaž dokonca úspešne prebehla a aj keď nemala jednoznačného víťaza, priniesla rad návrhov, v ktorých ruinu odstránili a nahradili veľkolepou novostavbou. Slovensko však malo v tom čase iné starosti ako búrať podstatnú súčasť svojej veduty, a tak sa ruina udržala ďalších pár rokov. V päťdesiatych rokoch sa nakoniec stala predmetom rekonštrukcie a dostavby do dnešnej podoby. Z „úplne nefunkčných ruín“, ktoré boli mestu len na obtiaž, sa stal jeho obľúbený symbol, ktorý má dokonca vo svojom logu. Tento poučný príbeh hovorí o tom, že je lepšie dvakrát merať a raz strihať a že zničené kultúrne dedičstvo nám už nikto nenahradí. Dielo sa totiž pamiatkou nestáva pri svojom vzniku, ale až v určitej historickej chvíli. Pre Starý most možno táto chvíľa práve nastala.

Henrieta Moravčíková

 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.